Folklór v exile

Autor: Magdaléna Jánošíková | 10.2.2014 o 21:44 | (upravené 10.2.2014 o 22:49) Karma článku: 5,87 | Prečítané:  292x

Po prečítaní päťsto strán o helenistických múdrach židovských kódexov, narýchlo spísanej eseje, ktorá sa vzápätí vracia s jediným komentárom "Could we meet tomorrow morning and discuss it?" (hmmmm) a korzovaní medzi knižnicami - v jednej obťažujem knihovníčky rozmaznanými požiadavkami a v ďalšej sa vteľujem to tejto služobníckej role - po tomto všetko sa večer nechcem ani omylom rozprávať o ničom intelektuálnom. Naopak, chcem cítiť niečo autentické sprevádzané pocitmi vynikajúcimi sa z normálu. Ani omylom nehovorím o láske a duševnej pohode. Práve naopak, potrebujem, aby mi niekto dvihol adrenalín. A nič vám nedvihne adrenalín lepšie ako vlastná rodina a vlastná krajina.

 

Napriek tomu, že sa momentálne nachádzam o pár krajín ďalej na západ, ešte stále ma viac dojme nejaká tá tlačovka slovenských politických elít ako fakt, že TU (ďaleko od fyzických hraníc SR) prší a asi neprestane, kým Aronofského Noah nepríde do kín. Som odsúdená na utopenie sa. Možno vytesňujem túto blížiacu sa pohromu a zabíjam čas sledovaním briefingov.

Sledovanie všetkých tých rétorických zvratov bola pre mňa vždy zábava a vytrhnutie z reality. Zvyšovalo mi to sebavedomie, keďže politická debata na Slovensku je priamym dôkazom toho, že tu môžeme žiť bez potreby logicky argumentovať. Predsa absencia akýchkoľvek argumentov vždy evokuje ten krásny folklórny stereotyp divokého Slováka. Imaginárny statný junák vždy viac cíti a prirodzene vie, čo je a čo nie je dobré. Nepotrebuje argumenty (potrebuje päste). Najvhodnejšie tento fenomén napokon vyjadril náš dosluhujúci prezident G. I. Tautology v diele Myslím národne, cítim sociálne.

So svojou divnou praxou užívania si rétorických lapsov som sa zdôverila známemu, u ktorého som hľadala pochopenie. Dostavilo sa. Hovoril, že vždy v „exile" túžime po „národných" stereotypoch. Snažíme sa ich pasívne nabažiť. V momente, kedy hrozí, že by sa mali stať čímkoľvek iným ako obrázkom z obrazovky, organizmus sa začne brániť - vybavuje víza, identifikuje sa s novými  komunitami na inej ako národnostnej úrovni, vytvára nové komunity, v atlase modrou fixou zväčší Balatón. Po úvodnom šoku sa vrátime do konštruktívnej fáze života. Naše hodnoty sa vrátia do normálu a politický rétorický folklór v nás opäť vyvolá len konštruktívnu kritiku. Hlavne, vrátime sa do fáze, kde aj vo voľnom čase chceme niečo konštruktívne vytvárať. Vypneme stream... Stalo sa... po tom ako som započula ten vrcholný opus a už nič nebude tak rétoricky krásne.

Dnes večer som započula Michala Horského na TA3.

Pán Horský to je Drišľak politologickej scény.

 

 

 

M. J. is back to real life.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico zostáva lídrom Smeru, delegáti podporili aj Kaliňáka

Premiér Fico a minister vnútra kritizovali na sneme aj médiá.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?